SPÔSOBY A PROSTRIEDKY VYUŽÍVANÉ V DERATIZAČNEJ PRAXI

  • mechanická deratizácia
  • fyzikálna deratizácia
  • biologická deratizácia 

chemická deratizácia – repelentné prípravky – chemosterilizačné prípravky – akútne rodenticídy – subakútne rodenticídy – chronické redenticíd

R. NORVEGICIS (POTKAN OBYČAJNÝ) – využívaný pre výskum, známe sú preto jeho biologické vlastnosti – rozšírený po celej zemeguli, vyhľadáva chladnejšie a vlhké prostredie, hmotnosť 200-500 – stály synantrop ( eusynantrop ) t.j. žije v tesnej blízkosti človeka Popis potkana obyčajného : Šupinatý chvost kratší ako telo, srsť hrdzavá prípadne špinavohnedá, brezivosť 21-23 dní, vo vrhu 6-12 mláďat, ktoré za 9-14 dní začínajú vidieť. Kojené 4-5 týždnov, pohlavne dospievajú vo veku 3 mesiacov. Sú to nočné zvieratá, všežravce s vysokým nárokom na vodu. Sú farboslepé a zle vidia. V prostredí sa riadia hlavne pomocou sluchu a dotyku. Nervové zakončenia slúžiacie ako orgán dotyku sú uložené vo fúzoch a chlpoch, ktoré prečnievajú zo srsti ( pesíky ). Detekujú v krmive látky pri extrémne nízkych hladinách ( 0,5 ppm ). Žijú v spoločenstvách pri dodržiavaní priestorovej a vekovej segregácii. 

R. RATTUS (POTKAN ČIERNY) Žije v suchších a teplejších oblastiach. Dobre šplhá a hniezdi na povalách a stromoch. Je výlučne bilinožravec. Vytláča ho z prostredia potkan obyčajný, od ktorého sa líši sfarbením, stavbou tela ( štíhlejší ), hmotnosťou ( max. 250 g ), chvost tenký a dlhší ako telo, výrazný pysk, ušný bloltec po prehnutí prekrýva oko, vo vrhu má menej mláďat. Ničení je takšie ako u potkan obyčajný

MUS MUSCULUS (MYŠ DOMOVÁ) Rozšírená je po celom svete, synatropný spôsob života, nočné zviera. Koncom leta sa sťahuje do budov. Telo dlhé 9 cm a rovnako dlhý je aj chvost. Sfarbená šedožlto so svetlejšou spodinou. Všežravec. Brezivosť trvá 19-2 1 dní. Vo vrhu má 4- 8 mláďat, ktoré na 14 deň vidia a 25 deň sa samostatne živia. Pohlavne dospieva za 2-3 mesiace. Žije v spoločenstvách s malými nárokmi na veľkosť obývaného priestoru, ak má dostatok potravy ( 5 m2 ). Nepotrebuje vodu, ak vlhkosť potravy presahuje 15 %. Prechádza cez otvory väčšie ako 6 mm. Ničí sa takšie ako potkan

ŠKODLIVOSŤ HLODAVCOV 

  1. Hospodárske škody Prianie – spôsobené priamym požieraním krmiva Nepriame – znečisťovanie a infikovanie krmiva – poškodzovanie stavieb a technologického zariadenia 
  2. II. Prenos choroboplodných zárodkov Pasívny – na povrchu tela hlodavcov Aktívny – v organizme, kde sa zárodok množí  a exkrementami, resp. jeho ektoparazitmi, je vylučovaný do vonkajšieho prostredia

ORGANIZÁCIA DERATIZAČNÝCH PRÁC Príprava práce – príprava plánu deratizácie – osvetová činnosť zahrňujúce vysvetlenie nebezpečenstva plynúceho z prítomnosti hlodavcov, ale aj vykonávanej deratizácie (otravy) 

Prieskumné práce -zistené miesta výskytu a druhu hlodavcov, ako aj ich počtov: a)obhliadkou na základe sledovania prítomnosti potkanov a ich stôp, možeme hodnotiť ich výskyt ako malý ( 1-20 ks) potkanov cez deň nevidíme, bez stôp, slabo pozorovateľné cestičky stredný (2I-50 ks) – cez deň 1-2 potkanov, trus na niekoľkých miestach, rozoznateľné cestičky veľký (nad 50 ks) veľa stôp. Čerstvé škody cez noc, potkany pozorujeme celý deň v objekte b) počítaním nôr, keď na I otvor sa počíta 1-5 hlodavcov c) prednávnaďovaním – na 1 potkana sa počíta priemerná konzumácia 15 g krmiva 

SPÔSOBY A PROSTRIEDKY VYUŽÍVANÉ V DERATIZAČNEJ PRAXI

1.Mechanická deratizácia Najstarší spôsob deratizácie. Keramické pasce vykopané v Iráne boli používané už 2 500 rokov p.n.l. – pružinové pasce ( gilotíny ) alebo pasce na odchyt potkanov. – odporúčané prednávnaďovanie 

2. Fyzikálna deratizácia použitie vody, horúcej pary, elektriny má už len historický význam. Ultrazvukové zariadenia – odpudzujú potkanov v ploche do 300 m2 . Používajú sa v uzavretých objektoch. 

3. Biologická deratizácia – patogénne mikroorganizmy je zakázané používať. V Rusku sa v kombinácii s antikoagulačnými prípravkami použ S. enteritidis var. Isačenko a S. enteritidis var. Prochorov. – nasadenie dravcov – prirodzených nepriateľov hlodavcov (predátorov) mačky, psy – obmedzený význam, na farmách sa nemajú drţať lebo môţu byť príčinou prenosu ochorení – Madagaskarský Lemur – bol nasadený na Havajské ostrovy. Zistilo sa, ţe poľuje vo dne a aktivita potkanov je v nočných hodinách – zapríčinil ničenie užitočnej fauny.

CHEMICKÁ DERATIZÁCIA 

Repelentné prípravky – odpudzujú hlodavcov Rotran, Cimat – účinok nie je absolútny Chemosterilizačné prípravky – narúšajú reprodukčný cyklus, nepresiahli rámec experimentov Akútne rodenticídy Je to skupina látok, ktorá sa vyznačuje rýchlym nástupom účinku, ako aj úhynu za niekoľko hodín. Používali sa hlavne do r. 1950, odkedy ich vytláčajú antikoagulačné prípravky Nevýhoda ich použitia“ – jedovaté pre všetkých stavovcov – tvorba ochranných reflexov – riziko sekundárnych otráv – potrebné prednávnaďovanie, bez neho sa dosahuje len 50 – 60 % účinnosť – účelné použiť len 1 x ročne Indikácia pre ich pouţitie: – vážna epizootologická situácia – podľa niektorých odborníkov vhodné použiť z ekonomického hľadiska na začiatku v premoženej populácii V minulosti sa pre účely deratizácie používali: Antu – alfanaftylthiomočovina, kysličník arzenitý, uhličitan barnatý, fosfor, fluoracetát sodný, fluoracetamid, strychnín, síran tálny a norbormid. Dnes u nás sa používajú prípravky obsahujúce fosfid zinku alebo scillirozid.

Pulzačná metóda -Malé množstvá, doplňovať za 6 dní, tnižuje sa spotreba nástrahy – účinná látka sa v organizme kumuluje, avšak pôsobí jednorázovo – mieša sa s návnadou v pomere 1: 49 ( obsah 0,005 % účinnej látky v nástrahe ), koncentrát obsahuje 0,25 % brodifacoumu -premix – pripravuje sa pri veľkoobjemových nasakovacích materiáloch